uak michal

Tomáš AKVINSKÝ /1225-1274/- stredoveký teoteológ /dominikánsky mních/ a kresťanský filozof. Ako synovi talianského grófa sa mu dostalo vynikajúceho vzdelania, keď po štúdiach v nemeckom Kolíne odišiel do Paríža, kde sa stal žiakom už presláveného nemeckého teológa, prírodovedca a filozofa Alberta Veľkého /Albertus Magnus, žil v r. 1193 - 1280/. V tej dobe bol Albert Veľký už slávnou osobnosťou, najmä preto, že vychádzajúc z učenia Aristotela, vypracoval jednotnú filozoficko-teologickú sústavu, ktorá markantne ovplyvnila myslenie pozdných scholastikov.* Tomáš Akvinský potom vlastne zavŕšil výstavbu katolíckej teologickej sústavy tým, že do osemnástich zväzkov svojich spisov zapracoval všetky encyklopedicko-teologické poznatky vtedajšej stredovekej náboženskej ideológie. V diele Summa teologiae a Summa contra gentiles /proti pohanom/,Tomáš Akvinský prispôsobil Aristotela náboženskej vierouke, čím sa mu tak zároveň podarilo zlúčiť novoplatónsky augustinizmus s aristotelizmom, ktorý k nám prenikal prostredníctvom arabsko-židovskej filozofie. Tomáš Akvinský rovnako ako Albert Veľký, oddeľuje filozofiu ako takú od teológie, keď hovorí: predmetom filozofie sú pravdy rozumové a predmetom teológie sú pravdy zjavené. A keďže Boh stojí nad oboma pravdami ako večný zákon či najvyšší princíp, nemôže byť medzi nimi žiaden rozpor. Pritom dodáva, že teologické pravdy stoja nad rozumom, lebo sú to pravdy zjavené, potom zákonite je aj filozofia podriadená teológii. Akviský stál na pozícii umierneného stredovekého realizmu a uznával tri druhy univerzálií: 1. tie ktoré existujú pred vecami /sú v Božom rozume/; 2.tie, ktoré sú vo veciach ako všeobecné v jednotlivom, a za 3.tie, ktoré nasledujú po veciac, t. z. sú v ľudskom rozume, ktorý ich potom poznáva. Základom jeho filozofie je harmónia viery a rozumu. Najvyšším cieľom jeho učenia je Boh a preto aj náš pozemský život je len prípravou na nebeské kráľovstvo. No a konečným cieľom človeka je blaženosť na onom svete a jeho pozemský život je iba prípravou na život blažený. Otázku existencie Boha môže človek skúmať iba aposteriorne, t. z. na základe sveta ako božieho výtvoru, čiže zjavenia. A sú to tieto dôkazy: 1. musí existovať prvý hýbateľ; 2. reťaz príčinných súvislostí nemôže byť nekonečná, t. z. že existuje 1. príčina; 3. všetky veci sveta sú náhodilé, t. z., keď je niečo náhodné, musí existovať aj nevyhnutné, a to je nevyhnutná bytosť, teda Boh; 4. rôzné stupne dokonalosti vo svete musia nevyhnutne predpokladať absolútne dokonalú bytosť; 5.účelovosť prírody nemôže byť objasnená prirodzenými príčinami, teda musí existovať niečo čo tento svet riadí, a to je nadprirodzená rozumová bytosť, ktorá sa nám predstavuje v podobe zjavenia. Z uvedených šiestich zásad je zrejmé, že rozumové poznanie je potrebné, rovnako ako jeho pravdy, ale keďže je obmedzené, tak nad ním stojí niečo čo je neobmedzené, a to je zjavenie, ktoré je neomylné, lebo vychádza od Boha. Ľudský rozum sa môže mýliť, preto musí byť podriadený viere. V rozpore s univerzalistami, Tomáš zastával názory mierne realistické, ktoré si vážili rozum, preto ho aj nazýval najvyšším hýbačom, bol to supremus motor duševného života. Pokiaľ Svätý Augustín uprednosťnoval vôľu, tak Tomáš uprednostňoval rozum aj preto, že vďaka nemu sa môže človek rozhodovať slobodne. Odsudzoval vlastnícku nerovnosť, ktorá má na svedomí aj prvotný hriech Adama. Pritom rovnosť majetku je zavádzajúca, lebo v reálnom svete je nemysliteľná, pretože predpokladá ideálnych ľudí, čo je nezmyslom. Nesúhlasil s tyranidou alebo otroctvom. Základnú filozofickú otázku, ako ju neskôr marxisti sformulovali do akejsi zklínacej formuly, zauzlenú v hmotnom princípe, on jednoznačne riešil v súlade s Aristotelom; duša je aktívna a je preto určujúca vo vzťahu k hmote, ktorá je pasívna. Preto ju duša prijíma len ako svoj materiálny obal, teda tvorí jej formu, ktorá má mnohoraké podoby. A preto už vôbec nemôže byť nadradená duchu. Poznanie rozoznával: zmyslové, ale vyššie je rozumové.Ono prebieha tak, že rozum sa zúčastňuje na tvorbe nadzmyslových ideí. V otázke štátu je Tomáš na strane monarchistického poňatia usporiadania sociálnej spoločnosti. Stavovské rozdiely považuje za večné. Svetskej moci podľa neho podliehajú ľudia iba po telesnej stránke, ale po duchovnej by mali podliehať iba církvi.Tomáš bol za svätého vyhlásený r. 1323 a jeho najdôležitejšie diela sú: Summa proti pohanom, ktorú napísal v r. 1261-1264/ a Summa teológie, napísaná v r. 1265-1273. Toľkoto veľmi stručne o Tomášovi Akvinskom. J. Suja-Žiak __________________________________________________________________ *Pozdných scholastikov tvorili zväčša - dominikáni a františkáni. Pokiaľ dominikáni, boli zameraní proti kacírstvu, ktoré sa v tej dobe práve rozmáhalo, tak františkáni sa zamieravali na pospolitý ľud, hlasajúc medzi ním umiernenosť, chudobu a asketizmus.